Vízia

Minulý rok som sa tiež zúčastnila tejto konferencie a prijala som od Boha víziu, že so sebou ďalší rok privediem mladých ľudí, aby mohli okúsiť a spoznať to, čo ja. Len z Božej milosti som sa vtedy mohla zúčastniť tej konferencie a túžila som, aby aj ďalší mladí ľudia mohli spoznať to, čo ja. Božiu milosť, ktorá nemá hranice!!

Prvé kroky... cestou na letisko

Z ľudského hľadiska som, kvôli prostriedkom, nemala šancu znovu ísť do Izraela. A ja som chcela ešte aj priviesť so sebou mladých. Sama som splatila posledný kúsok svojho dlhu, ktorý som mala z minulej konferencie, len dva mesiace pred začiatkom tohtoročnej konferencie. No z pohľadu viery som bola silná vo viere, ktorú mi dal Boh. Trpezlivo, ale aj netrpezlivo som čakala na „zoznam“ ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Povzbudzovala som mladých, aby sa modlili, ak majú túžbu ísť, lebo som vedela, že čo Boh začal, to On aj dokončí. Pomaly sa kryštalizoval zoznam ľudí, ale ešte do poslednej chvíle nebolo isté, kto vlastne pôjde. Bez Božieho pokoja, by som takú situáciu nemohla zvládnuť. Napísala som list o našej túžbe ísť, a že nemáme peniaze a spolu so Števkom sme šli do ôsmych bánk požiadať o sponzorský príspevok. Boh nás predivne povzbudzoval a viedol, aj keď sme neuspeli viem, že ma to veľa naučilo a do budúcnosti sa mi tieto skúsenosti zídu. V deň, keď sme potrebovali potvrdiť rezerváciu leteniek zaplatením, sme ešte nemali dosť peňazí. Bolo to už asi len dva týždne pred odletom. Sláva Bohu nám pracovníčky v cestovke vychádzali veľmi v ústrety a chceli nám to najlepšie a tak nám sami ponúkli, aby sme ešte počkali do pondelka, že sa možno uvoľnia miesta na lepší termín. Božou milosťou sme v pondelok mali dosť peňazí. Ja som dostala nečakané peniaze od mojej starkej, ktorá naozaj nemá peniaze, tak som jej ani nespomínala, že potrebujem. A Boh si ju takto pre mňa použil. Rovnako aj Tomáš dostal od svojej starkej, od ktorej by to nečakal. Janko dostal zázračne sponzorstvo pre seba, na pokrytie celej konferencie. Roman so Števkom dostali od Pána tiež. Tak sme s novou dávkou povzbudenia kúpili letenky a čakali na ďalšie inštrukcie od Pána. Mailom som sa dozvedela, že treba konferenčný poplatok poslať na účet kým začne konferencia, pôvodne sme to mali stihnúť do konca augusta, ale boli ku nám zhovievaví, tak sme sa rozhodli poslať aspoň to, čo máme. Ja s Romanom sme sa modlili, čo máme urobiť a obaja sme mali pokoj v tom, že si nemáme požičiavať. Tak sme si nepožičali a konferenciu zaplatili len za Janka, Tomáša a Števka. Roman prijal od Pána slovo, ktoré hovorilo niečo také, že aj keď budeme najprv na hanbu, potom bude z nás požehnanie. Vo viere, že Boh sa oslávi sme nastupovali do lietadla. Bolo 12.9.2004.

Z Tel Avivu do Jeruzalema

Do Izraela sme prišli dva dni pred začiatkom konferencie. Keď sme prileteli, tak nás už čakal Romanov bratranec Peťo a pozval nás na kávu. Rozprával nám ako sa neraz stalo, že ľudia, ktorí prišli do Izraela sa ani nedostali von z letiska, ale ich rovno naložili a poslali späť. Tak, že je zázrak, že sme prešli úplne hladko. Potom sme si na letisku trošku zdriemli a počkali na ráno. Nevedeli sme, čo na nás môže číhať v noci, boli sme v zasľúbenej zemi, no tiež v krajine, na území ktorej sa bojuje. Ráno sme si šli objednať taxík. Nastúpili sme do taxíka, kde sme stretli ďalších ľudí, ktorí tiež šli na konferenciu do Jeruzalema a jedno dievča z Hong Kongu, Laila, nám poradila jeden lacný luteránsky hostel v starom meste Jeruzalema, kde sme nakoniec tie dve noci aj prespali. Taxíkom sme sa chceli dostať do Domu modlitby pre všetky národy, ktorý stojí na olivovej hore, už v arabskej časti. Sami sme nevedeli presnú adresu. Šofér bol Žid, Židia neradi jazdia do arabskej časti, necítia sa bezpečne. Nakoniec nás tam zobral a to ešte aj za dobrú cenu, lebo mal v aute len štyri voľné miesta a my sme boli piati. Cestou sme šli cez vojenskú kontrolu, keby ma vojak zbadal, tak by šofér mal dobre zavarené, nielenže by platil pokutu, ale mohol prísť aj o licenciu. Chvíľu som aj mala pocit, že si s tým vojakom pozerám zočí voči, potom si aj kázal otvoriť dvere auta a dosť precízne pozeral dnu, ale nevidel ma. Bola som mu neviditeľná. V dome modlitby sme sa najedli a ešte povybavovali nejaké veci ohľadom konferencie a dozvedeli sme sa, že nám štyrom dali „študentskú“ zľavu- dokopy nám zľavili celú konferenciu o 20%. Tiež sme si zavolali do toho hostela, ktorý stojí v starom Jeruzaleme pri Jaffa gate, či majú pre nás ešte miesto a mali. Tak sme sa tam vybrali pešo, že veď to nemôže byť tak ďaleko, že nebudeme platiť 10 dolárov za tú cestu taxíkom. No Vierka, náš anjel zo Slovenska, čo pracuje v Dome modlitby, práve šla niekam taxíkom, tak nás vzala za 4 doláre s ňou. Chvála Bohu za to, lebo tá cesta vôbec nebola krátka.

Naše prvé dni v Jeruzaleme

Počas týchto prvých dvoch dní sme si popozerali staré mesto, pri múre nárekov sme boli aj zo tri krát a naučili sme sa vyjednávať s arabskými obchodníkmi. Prvé dni sme jedli zásoby, čo sme si priniesli z domu, teda sáčkové polievky a keksíky, a kupovali si len arabský chlieb. Inač, do Izraela je najlepšie prísť s dolármi a tie si zameniť v kurze 1: 4,50 na šekele. Boh ma učil dôverovať Mu vo všetkom, úplne mu zveriť svoj život s vedomím, že Jeho vôľa je dobrá, milá, dokonalá a krásna. V hosteli sme od jednej sestričky dostali 150NIS, chvála Bohu.
Jeruzalem je mesto, kde žije najviac ortodoxných Židov. Na židovský nový rok 5765 – rošašana, šanatova – sa chlapci pridali k tancujúcim Židom pri múre nárekov. Múr nárekov je miesto, kde si Židia chodia odriekať modlitby, mladomanželia sa fotia do svadobného albumu, mladé vojačky a vojaci sa prechádzajú so samopalmi. No, pre mňa je to miesto, kde vidím ľudí, ktorí nepoznajú pravdu napriek tomu, že sú vyvolení, aby ju poznali. Začali trojdňové prázdniny spojené s oslavami nového roku.

Rozdelili sme sa

Števko, Tomáš a Janko mali konferenciu zaplatenú dopredu a ja s Romanom sme prišli vo viere, že sa o nás Boh postará, keď nás sem doviedol. Romanov bratranec Peťo, ktorý býva už cez tri roky v Berševe, nám ponúkol, teda naplánoval pre nás, aby sme na pár dní prišli s Romanom ku nim. Tak sme na prvé tri dni konferencie šli s ním do Berševy. Viem, že to tak Pán naplánoval, lebo keby sme mali dosť peňazí, tak by sme si zaplatili konferenciu dopredu a k Romanovmu bratrancovi by sme teda nešli. Ja si myslím, že to bol dôvod, prečo sme si nemali požičať peniaze, kým sme boli doma. Takže počas týchto dní boli tri pätiny našej výpravy na konferencií a dve pätiny v Berševe. Peťo s Klaudiou nám rozprávali o tom, ako sa oni dostali do Izraela, o Židoch, o koncentrákoch, o atentátoch, o ľuďoch, čo sa sťahujú do Izraela.. Mňa najviac zaujalo, keď nám Peťo ukazoval a hovoril o miestach, o ktorých sa píše v Biblií. Je veľa vecí, ktoré človek pochopí oveľa ľahšie, keď sa nachádza na miestach, kde sa diali.

Úryvok z mailu domov:
„mame sa super, vcera sme boli pri mrtvom mori, este ti o tom porozpravam. ta voda vazne nadnasa. nazbierali sme aj hrudy soli. pozdravujem vsetkych, je tu stale cez 30 stupnov, vcera na mori bolo 37, ale uz sme si na to zvykli. voda bola tak tepla, ze ked sme vchadzali, tak to palilo. trosku fotim, budu pekne fotky. je tu proste super. :-)“
Boli to krásne dni..

Konečne na konferencií

V sobotu večer sme už aj ja s Romanom prišli vo viere do hotela, kde už boli Janko Števko a Tomáš, že sa zaregistrujeme. Mali sme pár železných rezerv, ktoré sme chceli použiť pre našu registráciu. Vo vrecku sme mali peniaze len na desať dní, čo bola presne polovica, lebo sme potrebovali 10 dní pre Romana a desať pre mňa. Ďalej ako študenti sme dostali zľavu, o ktorej sme sa dozvedeli po príchode, tak sme dúfali, že preplatok, ktorý sme tým pádom mali za Janka a Tomáša, nám pomôže. Dostali sme ďalšie peniaze od Pána – 40 dolárov. Ďalej sa nám Janko ponúkol, že nám pomôže svojím vreckovým. Lenže mojou zásluhou sa stala chyba pri transakcií, keď sme posielali peniaze z Bratislavy a stratili sme presne do dolára toľko, koľko sme mali získať na študentskej zľave. Presne 150 dolárov. Ja som mala na starosti financie celej skupiny, takže len ja som bola pri tom, keď nám to oznámili. Bolo mi do plaču a zároveň som chválila Boha, že On o tom vedel a postaral sa o študentskú zľavu, ktorá pokryla vzniknutý nedoplatok. Napriek nedostatku financií a rade pani na registrácií, aby sme sa ubytovali inde a nešli na záverečnú obhliadku Izraela, sme sa rozhodli zaregistrovať sa, ale iba na päť dní, s tým, že sa pokúsime zatiaľ zohnať zvyšok financií. Tieto dni boli pre mňa ťažké, nechala som pochybnosti, aby ma potopili a prišlo sklamanie z verného Boha, že sa nepostaral poriadne. Jeden priateľ nám veľmi pomohol a vybavil nám pôžičku a aj nám poslal potrebný obnos peňazí, tak sme nakoniec mohli zostať na celú konferenciu. Pre mňa to bola riadna lekcia, lebo som si myslela, že Boh sa musí postarať teraz takto a hneď a On to spravil inak. Uvedomila som si, že jediná cesta je, že Mu budem dôverovať a uspokojím sa s Jeho vôľou, ak verím, že On vie všetko, On vie prečo, aj keď ja nie. Veď On nás nikdy neopustí ani nezanechá, On je náš Pastier, nebudeme mať nedostatku.

Krátko o programe konferencie:

Pred raňajkami boli chvály. Po raňajkách chvály, slovo, chvály, slovo, prestávka, prezentácia istých národov podľa brán, prípadne sa šlo do Jeruzalema, chvály, slovo, večera, chvály, slovo. Cieľom konferencie bolo mať tretinu času chvály, tretinu času vyučovanie a tretinu modlitby.

O modlitbách:

Počas celej konferencie prebiehala 24-hodinová modlitebná reťaz, rozdelená na dvanásť častí a vždy mala stráž iná časť sveta. My, ako New Gate, sme sa modlili každý deň od šiestej do ôsmej večer. Bol to nádherný čas, kde sa vyhrávali boje o naše krajiny v ponebeských oblastiach. Snáď aj pre tento čas je dôležité, aby sa každá krajina zúčastnila na tejto konferencií. Žehnali sme si navzájom a žehnali sme Izraelu. Veľa krát sme iba oslavovali Pána a prebývali v Jeho prítomnosti. Stretli sme sa tam ľudia z rôznych krajín, rôznych zborov, rôznych pozadí a aj tak sme boli v jednote a prežívali sme spolu nádherné spoločenstvo lásky. Tieto modlitby prebiehajú v Dome modlitby 365-dní v roku, a modlia sa tam aj za Slovensko. Tak aj my sa modlime a žehnajme Izraelu, ako je napísané v Iz.62.7.
Všetko sa začína na modlitbách. Modlitby je čas strávený s Pánom.

New gate / Nová brána:
To je názov brány pod ktorú patrí aj Slovensko. Každá časť sveta je niečím špecifická, Boh dáva rôzne zasľúbenia a hovorí rôzne slová. Tom Hess Božím vedením založil Dom modlitby na olivovej hore a napísal už mnoho kníh o problematike brán a Božieho plánu. Tu sú verše, patriace k novej bráne, opísané z jednej jeho knihy.

Čo sme počuli.

Slovo o zemi:
Sú veci, pre ktoré sa zem uzavrie a my sa staneme tulákmi. Je to nevinná krv, nečistý sex (príbuzenský, mimo manželský) a modly. Pre tieto veci, ktoré poškvrňujú pôdu, nemôže Boh konať. Musíme prísť do zmluvy pokoja s Bohom- vyznať hriechy. Potom sa už nebudeš báť, ale Boh ťa vyslobodí.

Slovo o chvále:
Zj.11.kap- zmeranie chrámu. My sme chrámy Božie. Moja chvála je meraná v nebesiach. Chvála je o tom, aby Jemu dala úctu. No väčšinou je naša chvála o nás.. hovoríme: daj mi.., ja.., mne.., je o tom, čo dostanem. O tom, ale chvála nie je! To nie je cieľ. Chvála nie je spievanie, len málo ľudí vie, o čom je chvála. Boh počuje hlas srdca. Keď myslím na to, čo budem variť, kedy zaplatím dane.. to ide do atmosféry. Máme ducha, som duch, nie duša. Mám dušu, ale som duch. Vieme sa správať kresťansky, ale veľmi málo ľudí vie, ako sa hýbať v duchu. Som jeden duch s Bohom. Ide o to, aby sme sa stretli s Bohom, aby sme sa „spojili“ v dokonalej láske a to je nádherné a my často krát hovoríme v zbore nudím sa. Často krát spievame piesne ako zo zoznamu a každá je o inom a Boh nemôže konať svoje dielo, lebo je to úplný chaos. Spievame o boji a nebeská armáda bojovníkov už kráča do boja, keď začneme spievať sladký chválospev, tak sa bojovníci vrátia a anjeli uctievači dostanú príkaz prísť, keď opäť zmeníme pieseň a spievame niečo iné. Tomu sa povie chaos. Dávame svoju silu do vecí, lebo si myslíme, že to musí fungovať tak, ako si to myslíme my. 1.Kron.25 Prečo je toľko ľudí chorých v tele Kristovom? Lebo my sme tí, čo riadia veci, nie Boh. „Pane, hraj na mne ako na inštrumente.“ Nie je to o tom koľko my prijmeme, ale koľko On prijme. Nebo meria level chvál. Nebo zapisuje mená do knihy deň a noc. Nezaujíma ma, čo o mne hovoria ľudia, ale čo je zapísané v knihe. Môj život je o chvále, žiť hodiny a hodiny pred Ním v chvále. Nepíšme piesne, lebo sa hodia, pekne znejú, majú pekné rýmy, ale preto, že Duch to tak chce. Umy sa z tela, z babylónie.. to, čo človek robí v skrytosti, to nie je viditeľné, nerob veci pre telo- aby druhí videli. Nemám nič vo svojej duši, tele, čo Mu môžem priniesť ako obeť. Keď Ho stále prosíkaš.. urob toto, urob tamto.. prezentuješ seba pred Pánom. Keď s tým skončíš, zažiješ nebeskú atmosféru. 1.Kor.14.1- chcem, aby ste prorokovali. Tvoj nástroj bude prorokovať. Rozhodli sme sa nemať jedáleň najväčšiu miestnosť v zbore, ale modlitebňu. A sme tam v noci nie preto, že sme náboženskí, ale preto, že rozumieme o čom to je. Nájdi miesto oddychu pre Pána, kde bude môcť prísť a oddychovať s tebou. A On ti povie, čo robiť.
„Chcem trénovať ľudí pre chválu, hovorí Boh.“
Slovo mala Ana Mendez.

Boh nás vedie.
-My nemusíme konať mnoho, stačí poslušnosť. Boh sa rozhodol nerobiť sám, On potrebuje použiť naše ruky a telá pre seba. Až keď sme ničím, On môže konať. Chodiť v Duchu znamená poslúchať Ho. On pozná tvoje talenty a schopnosti, nemusíš sa báť. Nemusíš sa nejako priveľmi snažiť, On koná, keď po Ňom túžime. Všetko je to o Ňom, nesnaž sa mať veci pod kontrolou.
-Telo ide proti Duchu. Diabol sa nás všemožne snaží zničiť. Vplyv sveta je veľmi silný a diabol sa s nami nehrá, chce zničiť Božie dielo v nás, v našom meste. On hovorí klamstvá do našich myslí, naopak Duch hovorí pravdu, to, čo je v súlade s Božím slovom. Hriech nás pripravuje o roky, je to ako keď dieťa šplhá po rebríku a potom sa šmykne na šmykľavke. Kým letí, je to fajn, no potom prichádza pád na zadok.

Treba sa vrátiť ku koreňom viery. Každý jeden kazateľ z Izraela má úžasnú múdrosť, nikto nevysvetlí Písma ako oni. Máme sa čo od nich učiť. Veď spasenie je zo Židov. (Ján 4.kap)

O žehnaní.
Vytvorme stenu okolo pastora. Modlitebnú reťaz z ľudí, ktorí mu budú žehnať. Potom bude tam, kde má byť. Našou úlohou je žehnať mu, Boh ho povedie. Či ho ponechá ako pastora, alebo ho povedie inam, to je na Ňom. My budeme žehnať pastorovi.

Tráviť čas s Pánom.
Ako Mojžiš.. tvárou v tvár.. Ako Ježiš
Keď sa modlíme, On je tu. TU. Nie niekde tam. Poďme sa postaviť pred Pána nie z nutnosti, ale byť s Ním v Jeho blízkosti. On chce. Učme sa byť citliví na Jeho blízkosť, Jeho pomazanie je tu. Učme sa stretávať s Ním, cítiť Jeho blízkosť, nechať sa naplniť.
Ako voda naplňuje more, tak vás Duch Svätý- máme toho istého Ducha ako mal Ježiš a prvý apoštoli.

O Ježišovej matke:
Mária, pôvodne Miriam, bola úžasná služobníčka Boha. On si ju vyvolil pre svoje dielo. Aj ona bola medzi 120 učeníkmi, ktorí boli pokrstení Duchom.

O ľuďoch.

V Izraeli žijú okrem Židov Druidi, Palestínčania a Arabi. Mnohí z nich sú moslimovia. V Izraeli žije 5 000 000 Židov, ortodoxných je 20% a žijú hlavne v Jeruzaleme. Zato v Tel Avive je množstvo ľudí, ktorí sa prikláňajú k new-age a východným náboženstvám. Dokopy na celom svete žije 13 295 200 Židov. Najviac ich je v severnej Amerike. Ľudia rozprávajú hebrejsky, mnohí rusky a inými rečami, podľa toho, z kadiaľ sa tam prisťahovali. Existuje program menom Alijah, ktorý pomáha Židom po celom svete dostať sa naspäť do Izraela. Nielenže im zaplatia cestu, ale aj zabezpečia bývanie na prvý polrok a školu hebrejčiny.. Keďže to zo začiatku mnohí ľudia zneužívali, tak sú dnes prísnejšie pravidlá. Tiež majú asi 30 protimisionárskych organizácií s jediným cieľom, zastaviť kresťanstvo, misie. Židia majú všetky práva, školy.. v rukách. Každý mladý človek musí ísť do armády. Dievčatá na dva roky, chlapci na tri. Nie je to žiadna sranda, chlapci sú posielaní do oblastí, kde sa bojuje a stane sa, že sa od tiaľ nevrátia živí. Dá sa povedať, že nie je rodina, ktorej nechýba niekto kvôli vojne. Ľudia si už na to zvykli. ..no vďaka takejto situácii je Izrael každý deň v správach po celom svete..

Boli sme v Betleheme

Betlehem je palestínska autonómna oblasť. Už 4 roky je uzavretý od Jeruzalema. Je tam 95% nezamestnanosť. Navštívili sme prvý baptistický zbor v Betleheme. Pastorom je arabský kazateľ Naim Khury, nemá to jednoduché, behom mesiaca na neho strieľali tri krát, z toho raz ho trafili do ruky. Jeho zbor má okolo 200 ľudí. Veľa z nich chodieva na zhromaždenie tajne, aby ani rodina nevedela, že majú záujem o Krista. Veľmi potrebujú finančnú pomoc, často krát nemajú na to, aby zaplatili účet od elektriny a tak sú veľakrát bez nej. Boh ale žehná a nezabúda na toto mesto. Betlehem znamená Dom chleba. Ježiš sa tam narodil, Ježiš chce znovu prísť do Betlehema. Kazateľ povedal: nie je tak ťažký krok prijať Krista, ťažší je nasledovať Ho, pochovať seba krstom. Vtedy začína prenasledovanie.

25.9.2004

Yom Kippur - deň, keď Kristus trpel na kríži na odpustenie našich hriechov
O sviatku zmierenia sa píše v 3.Mojžišovej 23:26. Ježiš naplnil Písma, On je baránok. Len v Jeho krvi máme život, bez Neho by sme boli naložení v hriechu. Prečo tak naľahko berieme hriech?

Odchádzame z Ramat Rachel

Celá konferencia bola úžasná, aj modlitby vo vyhliadkovej veži a všetci ľudia a to sme sa tam stretli ľudia z 221 rôznych národov. A tiež jedlo bolo perfektné a naši chalani.. jaj, stálo to za to. Boh nás potešoval rôznymi „maličkosťami“. Od pastora z UK sme dostali čokoládu, rôzny Boží muži a ženy sa za nás modlili a žehnali nám a prorokovali nám. Cez všetky udalosti nás náš Otec previedol víťazne, nie všetko bolo jednoduché, ale taká je Jeho výchova.

Obhliadka Izraela:

Posledné tri dni konferencie sme šli na trojdňový výlet po Izraeli autobusmi. Rôzne autobusy išli rôznymi smermi a tak sa stalo, že nás rozdelili a ja s Romanom sme šli v inom autobuse ako ostatní Slováci. My sme boli v Galilei v meste Tiberias, pri Galilejskom mori a trošku v Nazarete a Kafarnaume a pri Jordáne.. a na hore blahoslavenstiev.. bolo krásne.

Nič nie je nemožné tým, ktorí veria.
Pri jednej večeri sme spoznali manželský pár z Papua Novej Guinei. Majú 5 detí, on je biskup a aby mohli prísť na konferenciu, tak ona napiekla koláče do zboru, kde ich predávali, aby si zarobili. Počas konferencie spali oddelene, to bolo najlacnejšie ubytovanie. Keď má niekto túžbu prísť do Jeruzalema, tak sa cesta nájde. Veľa som sa naučila aj od týchto ľudí.

Posledný spoločný večer.

Na poslednú noc sme sa všetci účastníci obhliadky stretli v Tel Avive, v hotely Dan Panorama, kde sme spolu strávili posledný večer. Modlili sme sa za pastorov z Tel Avivu. Hotel Dan Panorama ma asi 20 poschodí a kľúče sa rozdávali pod istým chaosom, no vďaka Bohu, to, čo by sme si ani nevedeli vybaviť sa stalo bez našeho pričinenia. My piati sme sa dostali do troch izieb na tom istom poschodí.
Jedna pani nám darovala 30 dolárov, za ktoré sme kúpili knihu PREPARE THE WAY FOR THE KING OF GLORY, dali nám ju so študentskou zľavou, a zvyšok sme si odložili na autobus na letisko. Ja som veľmi túžila po videokazete, ale nemohli sme si ju dovoliť kúpiť. No prišla za mnou kamarátka, že má jeden voľný kupón na kazetu a že ho chce dať nám. Boh je tak dobrý!!

Po skončení konferencie.

Potom ako konferencia skončila, nám ešte zostali štyri dni k dobru, tak sme zostali v Tel Avive a bývali sme v lacnom, ale peknom hosteli pri mori.

Úryvok z mailu:
„mame sa bajecne a este lepsie. konferencia skoncila dnes rano, poslednu noc sme spali v nadhernom hoteli na pobrezi v Tel Avive a neviem, ci este niekedy budem v takom, naozaj to som este nezazila. dnes do obeda sme sa prestahovali, to som ti vlastne pisala do smsky.. sme v hosteli Jaffa, pekny, lacny, na tej istej ulici ako ten drahy hotel, takze sme sa s kuframi nevlacili daleko, zato spotili sme sa poriadne. Boli sme sa kupat v mori, nazbierali sme si plno musli. Uz zajtra, teda uz asi aj dnes po zapade slnka zacali sviatky stankov, teda vsetky obchody budu zavrete.. teda vsetky zidovske. V Jeruzaleme je teraz rusno, hordy ludi chodi na tieto sviatky do Jeruzalema, tak my sme nesli, aj kvoli peniazom, snad inokedy, zevraj su to najkrajsie sviatky, mnohi ludia z konferencie zostali na ne. Su to sviatky dakovania za urodu. Zajtra ideme trosku do mesta, nakupit nejake suvenirky.. Uz v pondelok skoro rano budeme doma, neviem si predstavit, ze je tam zima, ked tu je tak TEPLO. Na konferencii som spoznala mnoho skvelych ludi a stretla i mnohych, co som spoznala minuly rok. Mam posledne tri fotky, neviem co mam na ne odfotit. Keby som mala kameru, tak robim asi to co niektori.. totiz robili interview s ludmi snad asi zo vsetkych narodov, co tam boli a bolo ich tam presne zevraj 221.. ze ako sa ma cirkev v ich krajine a co Boh kona v ich krajine.. to bolo super ako vsetko tocili, ja by som ani nevypla kameru. Snad nabuduce. :-) ha-ha-ha.. “

Každý deň sme sa chodili kúpať do mora, stavali sme hrady z piesku a zbierali mušle. Vďaka stavbám z piesku, ktoré prebiehali pod dohľadom architekta Tomáša, sme sa zoznámili s novými ľuďmi, ktorí ich prichádzali obdivovať. Boh sa o nás veľmi staral a raz sme dokonca dostali na trhovisku dve plné igelitky zeleniny zadarmo..- v piatok pred západom slnka.. Jednej noci Števko svedčil spolubývajúcemu- Čechovi a posledný večer sme pozvali moju spolubývajúcu na večeru- kresťanka zo Švajčiarska, ktorá prišla do Izraela sama deň pred tým, aby šla pracovať do Kibutzu. Boh to tak krásne zariadil sám. Keď som si ráno čítala Bibliu, tak mi napadlo, že si ju mám nechať otvorenú na posteli. Keď sme sa večer vrátili z pláže, Airin sa ma spýtala, či čítam tú knihu.. a tak som jej odpovedala, že áno. Ona povedala, že ona tiež. Tak som ju pozvala na večeru, z čoho bola veľmi šťastná, lebo sama by si nič nevarila. Ešte sme sa spolu rozprávali a keď sme odchádzali, sme jej požehnali a vyprosili od nášho nebeského Ocka pre ňu ochranu a vedenie.

Posledný deň sme strávili spolu s Peťom a večer sme šli na letisko. Jankovi sa nechcelo ísť domov, tak skúšal rôzne finty, aby ho zadržali, ale vďaka Bohu sa to nestalo ani potom, ako im vysvetlil, že v Egypte bol s rodičmi pred mesiacom, ale oni mu konferenciu nezaplatili, ani s ním nešli. Zaplatil mu ju Boh. Potom sa smial a keď sa ho pýtali prečo, povedal: It is funny. Ako mladá skupina sme boli asi podozriví, tak nás prehľadávali veľmi ale veľmi precízne. No nakoniec, keď nič nenašli, nás pustili domov. Z teplého Tel Avivu sme prileteli na územie studeného letiska v Bratislave 4.10.2004.

 BÓNUS

prosba o sponzorstvo:
    

Napísala Barča Blahová