Tanec v cirkvi?

Eva Kevická

Mnohí sme svedkami toho, ako sú tanec, dráma, pantomíma, či divadlo a dokonca aj samotná hudba úplne vytlačené z miesta, pre ktoré boli určené, z miesta uctievania jediného Boha - z cirkvi. Je to správne, či nie? Tým čo píšem, nechcem len povrchne pofúkať rany utŕžené v boji, ktorý bol kvôli tejto otázke rozpútaný. Nechcem tiež nadŕžať jednej, "mnou vyvolenej" strane a tú druhú odsúdiť. Chcem napísať o tom, prečo podľa mňa umenie a tiež konkrétne tanec, do cirkvi patrí a prečo ho z nej satan vylákal.
Odpoveď na náš problém nájdeme v Starom zákone: "Aké sú ladné tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra! Priehyby tvojich bokov sú ako skvosty, dielo umelcových rúk." (Veľ 7,2) Sme dielom umelcových rúk! Ja, ty, naši susedia, priatelia, známi, my všetci sme dielom umelcových rúk. A je ním aj cirkev. Veľpieseň je predsa knihou o láske ženícha k svojej neveste - o láske Ježiša k cirkvi. Môžeme si ešte dovoliť povedať, že Boh, ktorý sám seba nazýva umelcom nechce, aby umením prekypovala Jeho nevesta? Nenechajme sa okradnúť o mnohorakosť krásy, ktorú pre nás pripravil Pán! Aké však má Božie umenie byť, tomu nás musí vyučiť svojim Duchom sám autor. A keďže On je svätý, aj Jeho umenie musí byť sväté. Preto buďme svätí a dovoľme Duchu Svätému, aby nielen zdokonaľoval našu tvorivosť, ale hlavne náš charakter. Veď nové víno treba vliať do nových nádob. (Lk 5,38)

Kde sa v Biblii stretáme s tancom?

Najznámejším príkladom je asi kráľ Dávid. Príbeh o tom, ako tancoval pred Hospodinom, keď preniesol truhlu Božiu na Sion je napísaný v 2 Sam 6. Nebudem teraz tento príbeh rozoberať, len chcem poukázať na to, že hovorí o tom, že tanec pred Hospodinom je jedna z bežných foriem chvály. Pohŕdať týmto spôsobom chvály, nie je dobré. Neznamená to len tanec úplne odsúdiť. Omnoho zákernejšie je jeho pyšné posudzovanie a telesný pohľad na samotné jeho prevedenie, výzor tanečníkov (prípadne ich kostýmy) a pod. Len pokorným srdcom môžeme počuť Boha a len v pokore môžeme umeniu pomôcť prísť naspäť do cirkvi.
Tanec je spomenutý i v 2 M 15,20-21: "A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšli za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch." (pr. Roháček) Ja osobne verím, že to, že bola Mária prorokyňou tu nie je spomenuté len tak. Verím, že nám tu Boh chce ukázať, že tanec nie je len nástrojom uctievania, ale i nástrojom prorokov. Mária začala tancovať potom, ako Izraelci prešli cez Červené more a videli veľké Božie víťazstvo nad Egyptskou armádou. Pieseň, ktorú Izraelci po tejto udalosti spievali nebola len oslavnou piesňou, bola to i pieseň prorocká. A preto povstala Mária - prorokyňa, aby uctievala svojho Boha a zvestovala nielen víťazstvo, ktoré práve videli, ale i to, ktoré malo prísť. (2 M 15,1-21)
Ďalšie texty hovoriace o tanci sú Žalm 150:4: Chváľte ho na bubon a kolotancom! Chváľte ho husľami a píšťalou! Žalm 149:3: Nech chvália jeho meno kolotancom! Pri bubne a pri citare nech mu spievajú žalmy! V týchto textoch je reč o chvále. Žalm 149 budem citovať celý:
1 Hallelujah! Spievajte Hospodinovi novú pieseň, jeho chválu v shromaždení svätých! 2 Nech sa raduje Izrael v tom, ktorý ho učinil! Synovia Siona nech plesajú vo svojom kráľovi! 3 Nech chvália jeho meno kolotancom! Pri bubne a pri citare nech mu spievajú žalmy! 4 Lebo Hospodin má záľubu vo svojom ľude; zdobí pokorných spasením. 5 Svätí sa budú veseliť v sláve; plesať budú na svojich ležištiach. 6 Vyvyšovanie silného Boha bude v ich hrdle a meč, ostrý na obe strany, v ich ruke, 7 aby vykonali pomstu na národoch a tresty na ľuďoch, 8 aby poviazali ich kráľov reťazami a ich veľmožov železnými putami, 9 aby na nich vykonali napísaný súd; sláva to všetkých jeho svätých. Hallelujah!
Vidíme, že tanec a vôbec chvála samotná spôsobuje veľké zmeny. Pri hlbokom uctievaní má Boh prístup k nášmu srdcu. Môže ho meniť, môže nás robiť použiteľnejšími pre seba a svoje kráľovstvo. To všetko prináša Bohu slávu a Jeho kráľovstvu víťazstvo. Takouto chválou z čistého srdca tiež môžeme Božie víťazstvo prorokovať, ako to robila Mojžišova sestra Mária. Všimnime si tiež, ako je chvála - spomína sa tu hudba, spev i tanec, veselenie a plesanie úzko spätá s bojom, aké veľké Božie pomazanie na nás môže zostúpiť, ak žijeme životný štýl chvály. Avšak musíme pri tom mať na zreteli, že nie samotná chvála je kľúčom k víťazstvám, ale je to naše úprimné srdce a odovzdanosť nášmu Pánovi - Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči nemu úprimné srdce (2 Kron 16,9). Pozrime sa, ako to vyzeralo za života júdskeho kráľa Jóšáfáta: Jóšáfát bol kráľom, ktorý chodil po Božích cestách. Odstránil z Júdska výšiny a ašéry, prostredníctvom svojich hodnostárov vyučoval ľud Božiemu zákonu a navracal ho k Hospodinu. A ako reagoval, keď sa dozvedel, že proti nemu tiahne veľké vojsko? "Dal sa hľadať Hospodina a v celom Júdsku vyhlásil pôst" (2 Kron 20,3). Všetci Júdejci sa zišli, aby sa spoločne modlili a pokorili sa pred svojim Bohom. Vedeli, že oni sami v tomto boji nič nezmôžu. Keď k nim Boh prehovoril, Jóšáfát Mu uveril. Vytiahol do boja a na čelo vojska postavil spevákov Hospodinových, aby plesali a spievali chválospevy. Hospodin sám porazil vojsko, ktoré proti Jeho ľudu vytiahlo. Jóšáfát sa nebál poslúchnuť svojho Boha a v deň samotného boja nado všetko postaviť uctievanie Jeho mena. Z hľadiska vojenskej stratégie to bolo číre bláznovstvo. Uctievači neboli vojakmi. Boli to levíti z Kehátovcov a Kórachovcov, ktorí v svätej nádhere spievali chválospevy a predchádzali pred ozbrojencami. (v. 18-21) Kto z nás by sa dnes smelo postavil na čelo takejto armády!?
Nakoniec sa pozrime, kde sa tanec spomína v Novom zákone. V podobenstve o márnotratnom synovi (Lukáš 15:11-34) je každému jasné, že otec je vlastne Boh. Čo sa udialo, keď sa stratený syn vrátil domov? Celý dom sa veselil - "v dome bola hudba i tanec" (v25). Tak sa celé nebo veselí, keď sa niekto vráti k svojmu nebeskému Ockovi - v nebi je hudba i tanec. A preto, ak sme my stvorení na Boží obraz a Pán je hlavou cirkvi, malo by byť úplne normálne, že v cirkvi sa deje to, čo v nebi - Božom dome.

Biblický tanec dnes

V posledných rokoch počuť o umení pre Ježiša stále viac. Mnohé zbory sa otvárajú vanutiu Jeho Svätého Ducha a s tým prichádzajúcemu uvoľneniu pomazania i pre umenie. V cirkvi povstáva nový druh umenia. Je to umenie pochádzajúce z neba, ktoré svet nepozná. Stačí sa pozrieť na to, čo letí vo svete hudby, umeleckej fotografie, maľby, sochárstva, filmu (mám na mysli to, čo sa považuje vo svete filmu za umenie, ale i komerčné diela), divadla, módy (lebo i móda je umenie) atď. Všade čím ďalej tým jasnejšie vidieť, že autorom nemôže byť svätý a milujúci Boh, ale satan sám. Satanovi sa na dlhé obdobie podarilo umenie takmer úplne ovládnuť. Cirkev ho začala považovať za nesväté (čo aj bolo) a namiesto toho, aby sa modlila za jeho očistenie a posvätenie, ho úplne zo svojho stredu vylúčila. Teraz však nastal čas, aby sme túto úlohu splnili. Verím, že cirkev zaujme pozíciu vodcu vo všetkých sférach umenia. Bude prinášať nové trendy, novú kvalitu a hlavne svätosť. Mnohí svetskí profesionáli s dlhoročnou praxou budú žasnúť nad tým, čo dá Boh svetu skrze "neučených amatérov". A tak tomu bude i v tanci.
Tanec v dnešnej cirkevnej praxi zahŕňa najmä tanec oslavný, tanec evanjelizačný a tanec prorocký. Jednotlivé žánre sa navzájom prelínajú, ale pre jednoduchý prehľad nám toto členenie postačí.
Aby bol oslavný tanec (tanec chvály, uctievania a modlitby) tým, čím ho Boh povolal byť, musí vychádzať priamo zo srdca. Je to ako pri chvále spevom, či modlitbou. Ak moje srdce nie je pred Bohom úprimné, ak Ho nemilujem, ak netúžim žiť s Ním a to naplno, tak potom môj tanec, tak ako aj moja pieseň len ťažko prenikne až k Božiemu srdcu. Pri oslavnom tanci je teda dôležité hlavne to, aby bol komunikáciou nášho srdca naproti Bohu, aby vyjadroval našu lásku, obdiv, odovzdanosť len Jemu. Tanec evanjelizačný, ako to už z jeho názvu vyplýva, má za úlohu v moci Božieho Ducha zvestovať evanjelizačnú zvesť. A nakoniec, tanec prorocký zjavuje Boha samotného, Jeho city, Božie slovo a posolstvo pre konkrétny čas a do konkrétnej situácie. Okrem toho, čo prakticky pre Pána robíme existuje aj tanec v Duchu Svätom. Je to podobná skúsenosť, ako napríklad v prorockých skúsenostiach existuje vytrženie.
Vo všetkých týchto typoch tanca je možné využiť existujúce štýly (balet, moderný disco tanec, jazz...), ale nadovšetko je potrebné využívať nové, Božie spôsoby vyjadrenia. Preto ten, kto tancuje alebo vytvára choreografie potrebuje žiť blízko Boha. Bez bezprostrednej komunikácie s Ním v cirkvi nič nové nepovstane a budeme len ďalej kopírovať to, čo už vo svete poznajú. Použijeme síce len tie prvky, ktoré sú pekné a slušné, ktoré neprinášajú duchovnú nečistotu, ale stále budeme len kopírovať. Ježiš túži, aby sme na zem priniesli tú mnohorakosť pohybov, ktoré pre nás pripravil. Ak by sa to dalo a my by sme minuli všetky už existujúce Božie tanečné nápady, On iste vymyslí ďalšie. Len berme, pracujme a tancujme pre Neho. Verím, že je šťastný a nesmierne sa raduje, keď vidí, ako túžime ísť za hranice možností nášho tela, ako si od Neho pýtame novú ohybnosť a šikovnosť a nové nápady. Je šťastný, keď túžime osloviť neveriacich Jeho spôsobom vyjadrenia, keď Ho uctievame dovoliac pritom Svätému Duchu, aby tancoval s nami. Teraz je tu ten čas, aby sme Mu dovolili robiť, čo On chce. On je Pán. Je Stvoriteľom všetkého skutočne krásneho. Dovoľme Mu teda, aby svojím umením prebudil cirkev (aj necirkev).