Správa z detského domova

Správa z detského domova

DD Štós, DD Dobšiná, Rožňava; 20.12.2003

Bol to víkend pred Vianocami, keď sme z Božej milosti a našej túžby mohli vyraziť do KE pre balíčky a následne ich rozdať na tri miesta na východnom Slovensku. Chvála Bohu nám počasie vyšlo v ústrety a na celoročných pneumatikách 15 rokov starom aute sme sa, ja, Števko Bozo a Ivanka Šerová, mohli vydať za dobrodružstvom. Vyrazili sme naozaj za včasu, ešte bola hustá hmla. Dorazili sme do KE okolo desiatej, kde nás už s úsmevom na tvári čakala Karla a ďaľších zopár milých ľudí. Pomohli nám naložiť auto 99 kusami balíčkov. Aj v tom som videla Božiu ruku, že keby sme neboli iba traja, tak sa do auta všetko nezmestí. Do DD v Dobšinej nás očakávali po obede, ale do DD v Štóse som sa nedovolala, tak sme ich tam šli prekvapiť a dúfali sme, že nás prijmú. Prišli sme tam presne v čase poobedňajšieho spánku. Strávili sme tam cez hodinu v miestnosti s troma sestrami a rozprávali sme sa s nimi o deťoch o Bohu a Števko vydával svedectvá a skúsenosti z vlastného života s Bohom. Keď sa deti zobudili, tak sme boli za nimi po triedach. Najprv sme boli za najmenšímí, vo veku okolo roka dvoch. Tieto deti sú väčšinou z okolia Rožňavi z rodín, ktoré sa o ne vôbec nestarali a do DD sa dostali podvýživené, špinavé a choré. Tu dostávajú každý deň stravu a čisté oblečenie a sestry ich tu naozaj majú radi. Chvíľku to trvalo, kým sa nás prestali báť, ale potom boli z nás veľmi šťastné. Druhá a tretia trieda boli spojené, boli to staršie deti, dokopy tak 20 detí, vekom dva až štyri roky. S tými sme si zaspievali a zatancovali a spolu s nimi rozbalili darčeky. Potom sme prešli do ďaľšej triedy, kde nás už čakali najstaršie detičky, mali do šesť rokov. Števko im povedal svedectvo a napomenul, aby poslúchali svoje učiteľky, čím sa učiteľkám veľmi zapáčil. Potom sme im rozdali darčeky a chvíľku ešte s nimi pobudli. Do tohoto DD pred nami ešte nikto balíčky nedistribuoval, aj keď sú to malé deti, tak boli za to veľmi vďačné. Hneď odtiaľ sme sa vybrali do Dobšinej, kde býva malé dievčatko menom Marienka, so svojou sestričkou Jankou, ktoré pôvodne bývali v Štóse. Vlastne len vďaka tomu, že ich premiestnili, čo je výborné, lebo DD v Dobšinej je na štýl rodinného DD, sme šli s balíčkami aj tam. Do tohoto DD sa balíčky distribuovali pominulé roky, ako som sa dozvedela, ale tento rok tam neplánovali z Rožňavského zboru ísť. Deti sa tam striedajú a nové veci sa im zídu. V tomto DD to Pán zariadil inak. Prišli sme tam až okolo piatej šiestej, tak sme im rozdali balíčky na chodbe, lebo tam väčšiu spoločenskú miestnosť nemajú. Bola tam jedna vychovávateľka, ktorá nás pozvala na kávu, tak sme si s ňou sadli za stôl. Pre TOTO sme tam istotne boli. Rozprávala nám ako to tam chodí, aké postoje majú deti (v tomto DD sú deti od 4 do 18.. rokov) a ako sa má ona. My sme jej rozprávali čo sme, odkiaľ sme a čo Boh robí v našich životoch. Ona je veriaca a počas toho našho spoločného času sa jej Boh veľmi dotýkal. Cítila som jej úprimné srdce. Nakoniec sme sa spolu modlili. Deťom z tohoto DD z fyzickej stránky snaď nechýba naozaj nič. DD má dobrých sponzorov. Najťažšie pre deti je uvedomiť si, že v tomto "raji" nebudú večne, ale raz pôjdu do sveta a nikto sa už o nich nebude starať. Ich svetonázor je závislý hlavne na názore ich kamarátov a vychovávateľov.. Aj pre túto vychovávateľku je ťažké viesť ich k plnohodnotnému životu s morálnymi zásadami, keď to nie sú jej vlastné deti, ale akoby adoptované napoly s ďaľšími vychovávateľkami. Už len kvôli tejto sestre mám túžbu tam znovu ísť. Večer sme ešte išli na návštevu jednej rodiny v Rožňave a potom my, dievčatá, sme prespali u pastorovcov AC v Rožňave a Števko u inej rodiny zo zboru AC. Ráno cestou domov sme sa ešte zastavili v časti Rožňavi, kde bývajú sociálne slabšie rodiny, ktoré pozná Števko z čias, keď ešte býval aj on v Rožňave a rozdali sme deťom zvyšných zopár balíčkov, ktoré nám zostali. Tieto deti asi ešte nikdy nedostali a ktovie či ešte niekedy dostanú balíčky ako tieto. A my vieme, že nie my, ale to Pán Ježiš im rozdával tieto dary.