V septembri minulého roka som sa z božej milosti ocitla na tejto modlitebnej konferencii. Dozvedela som sa o nej od môjho kamaráta Štefana Boza. Z počiatku som nemala dôvod rozmýšľať o tom, že tam pôjdem. Nemala som financie ani veľkú túžbu. Izrael bol pre mňa krajinou, v ktorej je vojna a žijú tam ľudia, ktorí sa minuli božej vôle. Od malička som počúvala o Židoch, že sú to žgrloši a všetko, čo bolo na nich pozitívne popisuje Biblia a to je predsa už dávna minulosť.

Nemám slov, keď si spomínam, čo všetko mi Boh daroval. Cez letné prázdniny som dostala príležitosť ísť na týždňovú konferenciu Slova Života do Švédska, kde mali mať slovo veľkí boží kazatelia ako Steve Hill, Thomas George, Ulf Ekman, Reuven Berger, Benny Hinn a mnohí ďaľší. Bola to veľká konferencia, bolo tam okolo 7 tisíc ľudí. Každý deň prebiehali tri zhromaždenia a ranné modlitby a niekedy mládeže. Jeden deň kázali dvaja bratia z Izraelu a tiež Ulf Ekman, ktorý žije v Izraeli. Pomaly sa mi otvárali oči a ja som si uvedomila, že Boh s Izraelom neskončil, ba dokonca všetci sme od neho závislí. Od Židov sú zákony, od nich je spasenie a raz práve tam príde Pán. Židovskí znovuzrodení kazatelia rozprávali o situácii v Izraeli z Biblického hľadiska a tiež nám povedali svoje svedectvá, ako sa im Boh ozval. Ulf Ekman je pastorom zboru, ktorý organizoval konferenciu a s celou rodinou žije v Izraeli. Bolo cítiť, že miluje tých ľudí, aj celú krajinu. Hovoril o politickej situácii a že je naša povinnosť podporovať a stáť za Izraelom. Koľkokrát si neuvedomujeme, že ideme proti Božím rozhodnutiam, keď tak nezmýšľame. Pomaly vo mne rástla túžba vkročiť na túto Bohom vyvolenú zem a stretnúť sa s prvorodeným synom-národom.
            Keď som sa vrátila zo Švédska, tak som potrebovala dať jasnú odpoveď, či môžu so mnou rátať s cestou do Izraelu. Pán mi to dal na srdce, cítila som, že On mi tú cestu schválil, tak som čakala, že mi to potvrdí jasnejšie. Moja rodina bola v toto leto dosť finančne vyžmýkaná a tak už len to, že mi dala 6 tisíc na Švédsko bolo pre mňa viac ako som dúfala a tak čakať od nich ďalšie peniaze bolo mimo každého rozumu. V čase prvej zálohy som rozmýšľala, ako poviem maminke, že mám túžbu ísť do Izraelu. Dlho som sa za to modlila a nakoniec som si ku nej sadla do izby a čakala na správne slová. Zrazu zo mňa vypadlo: Nemáš nejaké doláre? A tak sa začal náš rozhovor, ktorý rýchlo skončil slovami, že naša finančná situácia je dosť zlá, nech s ničím nerátam. Čo ma prekvapilo bolo, že moja maminka vôbec nevyzerala prekvapená ani nahnevaná ani mi to nevyhovárala. Keď som o hodinu odchádzala z domu na stretnutie, aby som oznámila, že zatiaľ peniaze nemám, tak ma maminka zastavila vo dverách a dala mi obálku s dolármi v hodnote 6 tisíc. Toto bol len začiatok a takto to šlo až do konca. Nakoniec som predala svoje staré auto a zaplatila som za letenku.
            O Izraeli a tej konferencii by som narozprávala mnoho svedectiev, ale poviem len, že stojí za to, tam ísť. Nič sa tomu nevyrovná. Tento rok sa chystá desiate výročie tohto modlitebného stretnutia a Pán mi jasne povedal, že ma tam chce a tiež mi dal na srdce zobrať so sebou nejaké "duše" z jozuovej generácie. Cez tie dva týždňe ku mne Boh hovoril veľmi jasne a do hĺbky môjho srdca zapísal mnohé pravdy. Okrem toho, že žehnal každého osobne rôznymi spôsobmi a darmi, tak sa veľa toho stalo aj v našich národoch. Reťazové modlitby prebiehali a prebiehajú neustále. Boli sme tam ľudia zo 160 národov a modlili sme sa spolu za jednotlivé národy a vyznávali sme pred Bohom hriechy svojich krajín. Zo Slovenska sme tam boli 10 ľudí a ja som bola najmladšia. Vekový priemer celej konferencie bol asi 40 rokov a preto nás na stretnutí budúcich vedúcich skupiniek vyzývali, aby sme sa modlili za jozuovú generáciu, aby mohla prísť.
            Izrael je miesto smrti, tu zomrel náš Pán Ježiš Kristus, ale zároveň aj znovuzrodenia, lebo tu vstal a tak skrze Neho aj my môžme žiť. Nikto, kto príde na túto konferenciu neodíde nezmenený. Viem, že to nie je len tým miestom, ale tým, že sme tam prišli kvôli tomu, aby sme sa stretli s Bohom a poznali Ho viac. Práve preto si myslím, že komu dá Pán túžbu ísť na túto konferenciu, tak by si nemal povedať, že som príliš mladý, alebo nemám peniaze, alebo pôjdem inokedy. Teraz je ten čas, teraz ťa Pán pozýva príď. Tiež nemám peniaze, ani neviem, kto presne tam pôjde so mnou, ale mám túžbu a vieru a modlím sa. Na konci konferencie sa pôjde na trojdňový výlet po Izraeli, uvidíme miesta kde žil a pôsobil Ježiš.
            Milujem Izrael a ďakujem Bohu, že som tam mohla byť a stretnúť ľudí s Ježišovým srdcom. Spomienky zabudnem, ale láska, ktorá tam bola ma stále povzbudí vo viere ísť na plno a cez každú okolnosť s Ježišom.

Barbora Blahová