Svedectvo o kuchyni.

Naše prvé dni v domčeku sme ešte nemali kuchyňu. Od Bayerovcov, teda z ich bytu, čo predali, sme dostali chladničku a od Blahovcov mikrovlnku a kuchynský stôl. Bolo to fajn, ale cítila som, že bez kuchynskej linky a šporáka to nie je ono. Nemôžeme nikoho pozvať na riadny obed.. Nie že by nám to až tak vadilo, keďže vďaka tomu, nás pozývali rodičia.

Mali sme posledných 22 tisíc na kreditnej karte a tak sme uvažovali, že si za ne kúpime kuchynskú linku. Potom sme sa rohodli, že ísť do Izraela na modlitebnú konferenciu je dôležitejšie a tak mi Roman povedal, že môžem za tie peniaze ísť ja. Verila som a aj veľmi túžila tam ísť. Aj som si rýchlo vybavila pas na nové meno.

Prišla ponuka, že jeden stolár nám môže spraviť kuchyňu na mieru a celá by nás vyšla okolo 30tis, čo je výborná cena. Veľmi som sa z toho tešila, bolo to celé také rýchle, už to vyzeralo, že budeme mať kuchyňu. Začala som hladať možnosti, kde sa ešte dajú požičať peniaze. Večer som sa s Romanom rozprávala, on o psovi, ja o kuchyni a nejak sme obaja pochopili, že máme čakať. A nemáme sa viac zadlžovať. Dala som to teda do Božích rúk a verila som, že v čase príde chvíla, keď budeme mať kuchyňu. Bolo to v období, keď sme sa tiež rozhodli, verím, že nie sami, že peniažky, za ktoré som mala ísť do Izraela, dáme niekomu inému. Predsalen som tam už bola dva krát a musím sa venovať škole a sú tu mladí, ktorí nemajú a chcú ísť. A keď „nemôžeme“ ísť my, tak nech tie peniaze nejdú do materiálnych vecí, ale do Božích.. A tak sme podporili Paľka.

Pán nás nenechal dlho čakať na kuchyňu a dostali sme možnosť si zobrať linku, čo mali v byte Bayerovci. Ďakovali sme Bohu, je to pekný a zachovalý kus. No museli sme na neho čakať, lebo noví majitelia bytu Bayerovcov si ju chceli nechať, kým prerábajú byt. O necelý týždeň ..potom ako sa niekto rozprával s niekým o niečom inom.. sa ten niekto dopočul, že ešte nemáme linku a rozhodol sa, že pre nás jednu má. Jedno zkrachované stolárstvo nestihlo jednu linku dokončiť a tak padlá prachom čakala na nás.

Keď som sa o tom dozvedela, nemohla som uveriť, že sa Boh takto predivne a fyzicky o nás neustále a vždy načas stará a takto nás rozmaznáva a prekvapuje. Bola som plná očakávania, kedy ju uvidím. Rozmýšľala som nad Božou veľkosťou, že určite premyslel každý detail a už keď ju vyrábali, tak ju robili do našeho bytíku. Prišiel deň, keď sme sa šli na ňu pozrieť. Stála pred nami nádherná drevená nepoužitá linka dosť veľkých rozmerov, kde bola skrinka na šporák uložená do rohu, čo poriešilo výčnelok v našom rohu. Skrinka na dres bola presne tam, kde máme vývody na vodu a farba a štýl skriniek sa nám pekne hodí do bytu. Je to linka ako z časopisu, čo má pre digestor striešku a ešte aj skriňu na chladničku.

Teraz nám ju ujo Janko Szamaránzsky dáva dokopy a povedal, že takáto linka má hodnotu okolo 40 tisíc. Aj to, že ujo Janko S. nám ju dokončuje a ujo Janko Lacho Biskupický nám spravil kachličky za linku je Božie požehnanie. A aby som nezabudla.. Lívia Vlčková nám požičala dvojplatničku, na ktorej sme už varili obed aj pre Zuzku a Janka Plavčanovcov.

Ďakujem Bohu, že sa tak o nás stará a že máme vždy dostatok a aj nad naše očakávania.

(c) 2005 Barbora Lachová.